V prípade ak máte doma psa viete, že pánom ste Vy, ak však máte mačku, baví Vás svojou samostatnosťou a prešibanou povahou. Mačku si nevybral človek. Bolo to naopak. Mačka si už dávno v minulosti vybrala človeka za svojho spoločníka.
V Egypte, približne pred 4 500 rokmi, bola mačka domestikovaná. Africká mačka plavá, ktorá je (spolu s mačkou lesnou a mačkou stepnou) predchodkyňou dnešnej domácej mačky sa v dávnej minulosti vyskytovala v okolí Afriky a Arábie. Ušľachtilosť mačky plavej podčiarkujú jej veľké uši, štíhla postava a dlhé nohy. O jej egyptskom pôvode nám aj dnes napovedajú početné vyobrazenia a sošky mačiek nájdené v Egypte.
Taktiež tisíce mumifikovaných mačacích tiel, ktoré boli objavené južne od Káhiry v 19. Storočí pri vykopávkach. Egypťania mačkám postavili celé cintoríny. Uctievali ich a nevedeli si bez nich predstaviť život. Čo ich na tomto zvierati tak fascinovalo? Akým spôsobom si mačky získa ich srdcia?
V Egypte išlo mačke o jedlo! Uskladnené obilie priťahovalo hlodavce ako sú myši a potkany, ktorými sa šelma dodnes živí.
Jej schopnosť ustrážiť zásoby potravín pred škodcami sa Egypťanom veľmi páčila. Ako výnimočnú ju začali vnímať aj vďaka jej unikátnej schopnosti a síce – dokázala zabiť hada. Medzi inými dokonca jedovatú kobru. Tieto a mnoho iných aspektov prispelo k tomu, že starovekí Egypťania začali mačky doslova milovať. Brávali ich so sebou na člny, aby s nimi lovili vtáky na brehoch životodarného Nílu, chovali ich vo svojich príbytkoch a modlili sa k nim.
Mačky v Egypte dosiahli výnimočný status. Boli, na rozdiel od ostatných domácich zvierat, slobodné a mohli sa voľne pohybovať. Mohli prísť a odísť kedy chceli. Mačka však nemala meno. Na jej pomenovanie sa používalo všeobecné označenie „miu“ (Mau).
Egypťania mačku začali veľmi skoro po jej skrotení uctievať ako božstvo. Spoliehali sa na jej schopnosť ochrániť človeka pred zlom, a preto ju chovali v domácnostiach. Verili napríklad, že pohlcuje žiaru zapadajúceho slnka svojimi očami a uchováva ju až do rána. Dovoľovali jej jesť z tých istých tanierov, z ktorých jedli oni sami. Dávali jej chlieb, mlieko ryby. Vešali jej na uši a do nosa zlaté náušnice a masívne náhrdelníky na krk. V prípade, že mala rodina v dome mačku, bola požehnaná, zdravá a všetkým v domácnosti bol dopriaty dlhý život.
Ak v dome mačka umrela jej pán si oholil obočie, čím vyjadril smútok. Následne odniesol telo na zabalzamovanie a potom ju pochoval. Do hrobu položil niekoľko obľúbených hračiek, aby sa mačička mala s čím „na druhej strane“ hrať.
Na stenách egyptských hrobiek a chrámov je mačka zvyčajne namaľovaná v rytme bežného života. Sedí za stoličkou, kŕmi sa rybou alebo loví hus so svojim pánom.
Posvätné v starom Egypte boli všetky mačky, ale najviac uctievané boli tie čierne. Tieto totiž strážili chrámy a slúžili kňazom a bohom. V svätyniach sa o ne starali mnísi. Verili, že mačka vyjadrovala Mesiac a kocúr Slnko. Z fúzov mačky títo mnísi predpovedali aj budúcnosť.
Najvyšší boh Ré sa podľa staro-egyptskej viery príležitostne v noci menil na čierneho kocúra. Boh Ré každú noc zápasil s hadom Apopom, ktorý predstavoval chaos a ničotu. Iba ak nad hadom vyhral, mohol nastať v Egypte nový deň.
Popularita mačiek v Egypte časom vzrástla. Egypťania dokonca upravili zákony, aby ich chránili. Zabitie mačky sa považovalo za zločin a bolo skoro vždy trestané smrťou (najčastejšie ukameňovaním). Ak niekto mačke ublížil odťali mu prsty alebo aj celú ruku. Zákon zakazoval taktiež vývoz mačiek do cudziny. Fenickí obchodníci napriek tomu však z Egypta mnoho mačiek prepašovali a ďaleko za jeho hranicami zakladali farmy na ich chov.
Mačacia bohyňa
Bastetje v egyptskom panteóne zobrazovaná ako žena s hlavou mačky (niekedy ako mačka samotná, ako mačka s hlavou levice, alebo ako levica). V náručí zvyčajne nesie košík (často s mačiatkami). V rukách môže držať, namiesto košíka, tzv. „aegis“. Ide o malý štít, s namaľovanou levou hlavou. Spolu s týmto štítom drží aj „sistrum“, čo je druh hrkálky.
Bastetje predovšetkým bohyňa plodnosti a materstva, slnka, krásy a tanca. Je aj silnou ochrankyňou faraóna, boha Ré a Egypta.
Často bola označovaná ako „Pani plameňov“ alebo „Réovo oko“. Neskôr sa stala ochrankyňou mačiek a tých, ktorí sa o ne starajú a milujú ich. Egypťania jej pripisovali okrem podoby s mačkou aj mačacie vlastnosti. Mačky sa k svojim mláďatkám chovajú veľmi nežne a vzorne sa o ne starajú. Z tohto dôvodu bola táto bohyňa považovaná za príkladnú matku.
Egyptské ženy, ktoré nevedeli otehotnieť nosili na krku amulet s jej podobizňou, na ktorej boli znázornené aj mačiatka. Koľko bolo na amulete mačiatok, toľko detí si žena priala porodiť a šťastne vychovať.
Južne od Káhiry v okolí dediny Mít Rahína bolo mumifikovaných a pochovaných približne 300 000 mačiek, ktoré boli v minulom storočí objavené archeológmi pri vykopávkach.
Egypťania vedeli o čarovnej moci mačiek opantať človeka svojou múdrosťou a charizmou a práve to si na nich tak vážili. Aj dnes máme mnoho dôvodov naše mačky domáce rozmaznávať a obdivovať. Sú ešte múdrejšie ako sa zdá.