Deti vyhľadávajú pozitívne emócie. Zvolia si teda často klamstvo ako „menšie zlo“. Nejde o žiadny zákerný úmysel.
Strach
Ak sú vaše reakcie príliš emotívne zabránite mu cítiť následky z toho, že klamalo. Zodpovednosť za to, že vás dieťa oklamalo, musí pocítiť dobrovoľne. Nikdy mu nevštepíte, že sa to nemá pokiaľ to ono samé nebude chcieť tak cítiť!
Ak lož príliš dlho tolerujete, robíte chybu. Zamyslite sa nad prístupom. To akým tónom zareagujete zaváži najviac. Dajte mu pocítiť ako vám to ubližuje, ale nie trestom, či krikom.
Nebezpečný pocit viny
Niekedy si dieťa ani neuvedomuje, že niečo spravilo. Ak cíti, že v ňom chcete vyvolať pocit viny, bráni sa. Je to prirodzené. Po vine prichádza trest a tomu sa chcú deti vynúť. Ale neodpúšťajte mu ihneď. Zbytočne by ste to chceli svojmu dieťaťu uľahčiť. Je dôležité, aby si uvedomilo následky svojho chovania. Z dlhodobého hľadiska odkladanie a odpúšťanie nie je vhodné. Namiesto konfrontácie „kto zašpinil gauč?“ skúste povedať: „Vidím, že si zašpinil gauč. To sa nerobí, teraz bude špinavý. Poď musíme ho teraz spolu vyčistiť.“
Dôvody, ktoré deti privádzajú ku klamstvu
V období predškolského veku sa u detí rozvíja ich predstavivosť. Vtedy je dôležité oddeliť svet fantázie od reality, pretože v detskej mysli sa často spája.Treba im vysvetliť, že ich túžby chápete, ale nie je možné ich vždy naplniť. Ďalším dôvodom prečo deti klamú je aj fakt, že často chcú upútať pozornosť. Doma majú ten najlepší počítač. Že majú skvelé schopnosti, napr. beh, plávanie, hoci nemajú žiadny prospech v telocviku. Niekedy však môže ísť o pravdu. Často je lož iba výkrikom o pomoc – „tu som, všimnite si ma!
Adrenalín
Klamstvo je často pre deti vzrušujúce. Vo veku šesť rokov už vedia, že sa to nesmie a tak si vás testujú. Skúšajú hranice, kam až môžu zájsť. A často sa stáva, že vás iba napodobňujú. Teda ak sami klamete, nečakajte, že vaše dieťa nebude.