Ak príde na tému táto otázka, v našej spoločnosti sa vytvoria dva protipólne tábory. Tí starší, či s viacerými skúsenosťami nemajú nič proti výchovnému po zadku. Naopak liberálne založení mladí ľudia o tom nechcú ani počuť a neraz to tým druhým vykrikujú. Každý vie, že k detstvu patrí obdobie rebélie. Ako ho máme správne zvládnuť, aby sme neublížili deťom?
Prečo nie
Detstvo patrí k obdobiam nášho života, ktoré nemáme veľmi pod kontrolou. Samé deti nevedia čo si bez dospelých počať. Postupom času však prídu na to, že aj oni majú v rodine miesto, a náležite si ho chcú uzurpovať. Ak im všetko dovolíme a pristaneme na ich požiadavky, neraz sa z nich stanú rozmaznaní a neposlušní výmyselníci. Aj keď sa to môže niekomu zdať ako hrôza, výchova, ktorá je zameraná hlavne na vzťah rodiča a dieťaťa ako na rovnocenný vzťah, sa teší svojej popularite. Domácnosti v západnej Európe sa takto menia a s nimi aj celkový vzhľad spoločnosti. Kritici však právom vidia chyby, ktoré sa neraz pripisujú nedostatočnému venovaniu sa potomkom. Rodičia si takúto voľnú výchovu neraz vysvetľujú tak, že ich ratolesti sa bude vodiť lepšie bez toho, aby mu do života kecali. Práve vtedy nastáva problém a trenice, ktoré sú nepríjemným divadlom pre spoločnosť.
Možno áno
Mnohý rodičia svoju občasnú bitku ospravedlňujú slovami, „iba keď nepočúva“. Málokomu neprasknú nervy v obchode, keď ich dieťa vyvádza. Naopak, trestať deti za niečo, s čím nemajú nič spoločné, či nemôžu ovplyvniť sa nevypláca. Duševný rozvoj dieťaťa je veľmi závislý na celkovej pohode v akej sa nachádza. Ak má strach z rodiča, niečo také je nemožné. Problémy s učením, bojazlivosť či nevhodné správanie je potom len akýmsi volaním o pomoc.
Obe varianty výchovy sú svojím spôsobom drsné a nevyhovujúce. Netreba sa báť naučiť dieťa poriadku, no tak aby tomu chápalo. Samozrejmosťou je dostatočný čas, ktorý musíme deťom venovať, ako aj lásku, ktorá vyplýva z rodičovstva.